základná história hudby

• Epocha jednohlasnej hudby : Začína v Starovekom Grécku a v stredoveku ju predstavujú trubadúri, minnesängeri a truvéri.
• Epocha polyfónnej hudby: Do roku 1300 sa vyskytoval najmä organálny spev a prvý polyfónny štýl zvaný Ars antiqua, potom do roku 1450 vyspelejší štýlArs nova, po roku 1400 sa rozvíja imitačná polyfónia (rovnaká téma sa zjavuje následne vo všetkých hlasoch). Toto je obdobie gotickej a renesančnej hudby.
• Epocha vertikálneho myslenia v hudbe  1650-1900.
• Epocha rozvratu harmonických a melodických vzťahov v hudbe  20. storočie - dnes.

Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal klasické umenieantiky a renesancie, najmä kompozičné a výrazové zásady.

Vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.

Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachty a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom, novýmfilozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied.

Rozum a racionálne hodnotenie vecí sa stáva aj základom názorov na umenie. Tento sloh je charakteristický normovanou krásou, pričom vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie.

Romantizmus

Veľká francúzska revolúcia vytvorila podmienky pre nový hudobný život, v ktorom sa skladateľ odpútal od feudálnych chlebodarcov a stal sa slobodným umelcom (už Ludwig van Beethoven), komponujúcim často pre imaginárne obecenstvo alebo pre seba. Konkurencia medzi umelcami viedla k stupňovaniu virtuozity a umeleckej náročnosti, toto zase k zvyšovaniu všeobecného a umeleckého vzdelávania sa skladateľov, ktorí sa začali pokladať za vodcov a prorokov spoločnosti; do popredia sa dostal obdiv geniality.

Baroková hudba je súčasť barokového umenia, ucelená slohová epocha vo vývoji európskejklasickej hudby, trvajúca od začiatku17. storočia do polovice 18. storočia. Vyznačovala sa prechodom od polyfónie k monódii, zavádzala sa novánotačná prax (generálny bas) a spevsa realizoval so sprievodom akordických hudobných nástrojov, ako lutna alebo čembalo.